Back Learning logo
*
1. Svetová vojna - Svet
Rok 1914
Mexiko apríl - jún - intervencia USA počas mexickej revolúcie.
Rakúsko-Uhorsko (Bosna a Hercegovina) Sarajevo 28. júna - študent Gavrilo Princip, príslušník hnutia Mladá Bosna, spáchal atentát na rakúskeho následníka trónu Františka Ferdinanda d'Este.
Rakúsko-Uhorsko, Viedeň 28.júla 1914 - Rakúsko-Uhorsko vyhlasilo vojnu Srbsku -Prvá svetová vojna- začiatok.
Francúzsko, Paríž 31. júla - zavraždenie váznačného socialistického politika, hlasateľa pacifistických myšlienok, Jeana Jaurésa.
Nemecko, Berlín - Sankt Peterburg 1. augusta - Nemecko vyhlásilo vojnu Rusku - začiatok 1. svetovej vojny.
Taliansko, Rím 2.augusta - Taliansko vyhlásilo svoju ozbrojenú neutralitu.
Nemecko, Berlín - Paríž 3. augusta - Nemecko vyhlásilo vojnu Francúzsku.
Belgicko 4 augusta - Nemecké vojska prenikli na bbelgické územie.
Veľká Britania, Londýn - Berlín 4. augusta - na protest proti obsadzovaniu belgického územia Anglicko vyhlasilo vojnu Nemecku.
USA, Washington 4. augusta - USA vyhlasili, že v ozbrojenom konflikte medzi znepriatelenými štátmi hodlajú zachovať neutralitu.
Čína, Peking 6. augusta - Čina vyhlásila, že v ačatom vojnovom konflikte zachová neutralitu.
Japonsko, Tokio 23. augusta - Japonsko vyhlásilo vojnu Nemecku.
Čierne more 30. októbra - útokom tureckých a nemeckých lodí na ruské loďstvo a ruské prístavy Osmanská ríša vstupila do vojny na strane Nemecka.
Egypt december - Veľká Británia vyhlásila protejtorát na Egyptom.
Rok 1915
Belgicko, Ypres 22.apríla - pri útoku vo Flámsku Nemci použili proti anglickým jednotkám otravný plyn(jeho použitie zakazovala haagská odzbrojovacia konferencia z r. 1907). V priebehu polhodiny vyradili 15 000 vojakov.
Severné more 7. mája - nemecká ponorka potopila britský civilný parník Lusitania. Rovnako ako na parníku Arabic, potopenom o mesiac neskôr, zahynulo na ňom veľa občanov neutrálnych USA.
Taliansko, Rím 23. mája - Taliansko vyhlásilo vojnu Rakúsko-Uhorsku.
Švajčiarsko, Zimmerwald 5.-8. septembra - rokovanie medzinarodnej konferencie socialistických strán. Jej účastníci sa zhodli na odpore voči vojne a väčšina na línii boja za jej urýchlené skončenie. Menšina ľavicových prúdov však žiadala, aby sa ďalší boj - vojna medzi štátmi - premenila na vojnu "utlačaných tried proti ich utláčateľom", ktorá by sa skončila až dobytím politickej moci pre "proletariát".
Balkanský polostrov 6. októbra - žačal sa generálny útok spojenej nemeckej a rakúsko-uherskej armády proti zoslabnutému Srbsku na vyše 1000km línii. 11. októbra sa pridalo Bulharsko vpádom do Macedónie. Pri vyčerpávajúcom ústupe srbská armáda stratila okolo 200 000 mužov. Rakúsko-uhorská armáda zároveň zaútočila na Čiernu Horu. .
Rok 1915-1917
Mexicko - ďalšia vojenská intervencia USA v Mexiku.
Rok 1916
Francúzsko, Verdun február - december - v útočno - obranných bojoch o pevnosť na prístupovej ceste do Paríža stratili Francúzi postupne 362 000 a Nemci 336 000 vojakov. Žiadna strana nedosiahla významnejšie zisky, pevnosť nebola dobytá.
Írsko, Dublin - apríl - protibritské povstanie Írov s cieľom vyhlásiť Írsku republiku.
Švajčiarsko, Kienthal - apríl - na konferencii časti sociálnodomokratiských strán bola prijatá doktrína ruských boľševikov, ktorá žiadala pokračovať vo vojne a uskutočníť svetovú revolúciu. Presadil sa názor, že len boj za socialistickú revolúciu môže svetu priniesť trvalý mier. Socialistické hnutie sa začalo štiepiť.
Rusko 3. júla - uzavretie rusko-japonskej spojeneckej zmlúvy.
Rumunsko 27. augusta - rumúnska armáda sa zapojila do vojnových operácií na strane Dohody.
Severné Francúzsko, Somme - júl - november - britsko-francúzska ofenzíva na rieke Sonne. Jej výsledkom boli vysoké ľudské( asi 1 300 000 vojakov) i materiálne straty. Britská armáda prvýkrát nasadila do boja novú zbraň - tanky.
Rok 1917
Nemecko, Berlín 1. februára - Nemecko vyhlásilo, že prechádza k neobmedzenej ponorkovej vojne.
Rusko, petrohrad 12. marca (27. februára) - prevrat v Rusku. Obsadenie hlavného mesta revolucionármi, vytvorenie dočasného výboru Štátnej dumy(parlamentu) a zároveň vytvorenie samostatných mocenských orgánov zložených prevažne z menševikov a eserov (tzv. soviety). Hlavnou požiadovakou bolo zvrhnutie cárizmu - začiatok ruskej (februárovej) demokratickej revolúcie. Ruská revolúcia. .
Rusko, Petrohrad 15. marca - vytvorenie novej vlády Ruska. Cár podpísal abdikačnú listinu a zároveň poveril knieža G.J. Ľvova zostavením Dočasnej vlády. Bola zložená prevažne z príslučníkov strán stredu - okťabristov a kadetov.
USA, Washington 6. apríl - USA vyhlásili vojnu Nemecku.
Rusko, Petrohrad 18. apríla - Miľjukovova nóta. Minister zahraničných veci Dočasnej vlády P.I. Miľjukov oznámil spojencom Dohody, že Rusko bude pokračovať vo vojne na ih strane.
Rusko, Petrohrad 20.-21. apríla - protivojnové manifestácie v mest. Vypukla vládna kríza.
Rusko, Petrohrad 7. - 12. mája - 7. celoruská konferencia ruskej socialno-demokratickej strany boľševikov. Presadil sa na nej program petrohradského výboru strany, ktorý žiadal radikálny boj za uchopenie moci v štáte. (Všetku moc sovietom a žiadnu moc Dočasnej vláde).
Rusko, Petrohrad 19. mája - Vznik novej koalíčnej vlády s prevahou socialistických strán (eserov a kadetov) a s eserom Alexandrom F. Kerenským v kresle ministra vojny (od 21. júla aj premiérom).
Rakúsko-Úhorsko, Viedeň 30. mája - 33 poslancov ríšskych južných Slovanov pri znovuotvorení ríšskeho parlamentu vystúpilo s vyhlásením, ktoré žiadalo spojiť všetky územia obývané Slovincami, Chorvátmi a Srbmi do samostatného politického celku v rámci monarchie. (Podobné vyhlásenie o pretvorení Rakúska-Uhorska a spojení českého a slovenského národa vydali aj českí poslanci.)
Rusko, Petrohrad 16. júna - rokovanie 1. celoruského zjazdu sovietov. Vyše 1000 delegátov odrážalo momentálne rozloženie politických síl v duplicitnej mocenskej štruktúre vtedajšieho Ruska (len 103 boľševikov, 533 menševikov a eserov). Zjazd vyslovil dôveru Dočasnej vláde a súhlasil s prípravou novej ruskej ofenzívy na fronte.
Rusko, 1. júla - začiatok ofenzívy ruských vojsk smerom na Ľvov. Po počiatočných úspechoch ju nemecké vojska zlikvidovali.
Rusko, Pertohrad 16. - 18. júla - protivládne demonštrácie odmietajúce ďalšiu ruskú účasť vo vojne. Vláda sa rozhodla zatknúť vodcov boľševickej strany - hlavných iniciátorov nepokojov.
Ostrov Korfu 20. júla - hlavné krídla juhoslaovanských politikov podpísali kompromisnú dohodu o potrebe zjednotenia "trojmenného juhoslovanského národa" do spoločného štátu.
Rusko, Petrohrad 8. augusta - zjazd boľševickej strany. V zápase medzi tými, ktorí chceli vplyv strany posilňovať legálnou demokratickou cestou (voľbami) a prívržencami ozbrojeného boja na prevzatie moci sa napriek značnému odporu postupne presadzovala Leninová taktika - cesta ozbrojeného povstania
Lotyšsko, Riga 21. augusta - mesto obsadili nemecké jednotky.
Rusko, Petrohrad 25. -30. augusta - vrchný veliteľ ruských ozborjených síl general Kornilov uskutočnil neúspešný pokus prevziať vládnu moc do svojích rúk a potom ozbrojenou silou zlikvidovať domácich protivníkov ruských záväzkov v pokračujúcej vojne.
Rusko, Petrohrad 1. septembra - boľševici získali väčšinu v pretrohradskom soviete. (Jeho predsedom od 4.9. bol Lev Trockij.)
Rusko, Petrohrad 14. septembra - premiér Kerenskij zvolal tzv. prípravný parlament k dohode medzi najdôležítejšími politickými silami krajiny, vedenie boľševikov začalo prerokúvať Leninov list z fínskej emigrácie, ktorý vyzával k povstaniu.
Rusko, Petrohrad 7. - 8. novembra(25.-26. október) - Októbrová revolúcia. Boľševici za podpory ľavých sociílnych revolucionárov (eserov) uskutočnili prevrat a prevzali politickú moc.
Rusko, Petrohrad 8. novembra - 2. zjazd sovietov. Prvé nariadena: Dekrét o vytvorení novej ruskej vlády (tzv. Rady ľudových komisárov) a nevej štruktúre štátnej moci, Dekrét o pôde (zrušenie veľkého súkrmného vlastnictva a neurčito formulované zásady o ponechaní pôdy roľníkom vychadzájúce z agrárneho programu eserov.), Dekrét o mieri (okamžité ukončenie vojny a zrušenie všetkých tajných cárskych zmluv spolu s ich zverejnením). Vznik sovitskej moci.
Rusko, Gatčina, Carské Selo, Petrohrad 27. - 28. októbra - neúspešné ppvstanie kozákov proti boľševnickému prevratu na čele s generálom Krasnovom a A.F. Kerenským. Začiatok občianskej vojny v Rusku(do r. 1920).
Rusko, Petrohrad 15. novembra - Deklarácia práv národov Ruska. Leninom a Stalinom podpísanývládny dekrét vyhlasoval rovnoprávnosť a zvrchovanosť národov Ruska, ich právo na slobodné sebaurčenie až do odtrhnutia a vytvorenia samostatného štátu. Zásady slobodného rizvoja národnostných menšín a etnických skupín na území krajiny boľševici však skombinovali s presadzovaním politiky ozbrojeného zápasu za "proletarský internacionalizmus ", inými slovami, za dobytie moci pre radikálne socialistické sily, teda so sovietizáciou všetkých neruských území.
Rusko, 25. novembera - voľby, ktoré vypísala ešte Dočsná vláda, ukázali slabú podporu boľševického režimu u obyvateľstva: zo 705 poslaneckých mandátov do Ústavného zhromaždenia získali boľševici len jednu štvrtinu víťazní ľaví eseri nadpolovičnú väčšinu. .
Litva Vilnius 9. decembra - 2. Litva proklamovala nezávislosť. Začalo sa osamostatňovanie území s neruským obyvateľstvom od ruského štátu.
Rusko, Petrohrad 17. decembra - Rada ľudových komisarov vydala dekrét o oddelení cirkevnej a štátnej moci. Začala sa konfiškácia cirkevného majetku.
Rusko, Petrohrad 20. decembra - vytvorenie novej politickej štátnej polície v Rusku, ktorá mala odhaľovať nepriateľov sovietskej moci (tzv. ČEKA, neskôr NKVD, KGB).
Rusko, Brest-Litovsk 22. decembra - začiatok mierových rokovaní ruskeje revolučnej vlády s nemeckými predstaviteľmi(mier podpísaný 3.3, 1918).
Rok 1918 - 1921
Občianská vojna v Rusku - Proti diktatúre boľševikov vypukol ozbrojený odpor vedený dobrovoľníckymi armádami generálov Kornilova, Alexejeva, Denikina a kozáckeho atamana Kaledina. Sporadicky ho podporovali armády Dohody.
Rok 1918
Čechy, Praha 6. januára - tzv. Trojkráľová deklarácia. Radikálna nacionálna časť domácich českých politikov sa na svojom zhromaždení prihlásila k zásade sebaurčovacieho práva národov a k vytvoreniu zvrchovaného, sociálne spravodlivého a demokratického česko-slovenského štátu.
USA, Washington 8. januára - americký prezident Woodrow Wilson v posolstve americkému Kongresu oznámil podmienky, za akých USA pristupia k uzatvoreniu mieru so svojimi protivníkmi v prvej svetovej. Jeho známy 14. bodový mierový program obsahoval aj požiadavku priznať každému národu právo na sebaurčenie.
Rusko, Petrohrad 18. januára - prvé zasadnutie poslancov Ústavodarného zhromaždenia, zvolených v decemri 1917. Vzhľadom na neochotu uznať legálnosť boľševickej vlády bolo násilím rozpustené.
Čierna Hora, Kotorská Boka 1. - 3. februára - vzbúra námorníkov rakusko-uhorského loďstva.
Rusko 18. februára - nová nemecká ofenzíva na ruskóm území.
Rusko, Brest-Litovsk 3. marca - uzatvorenie mierovej dohody medzi sovietskym Ruskom a Nemeckom s jeho spojencami. Tento separátny mier tnamenal, že čleom Dohody sa zrútil východný front.
Francúzsko 8. júla - anglicko-francúzske vojská prelomili obranné postavenie Nemcov na línii Amies-Royan.
Nemecko, Berlín 27. augusta - sovietska vláda uzavrela s Nemeckom dodatkovú zmlúvu k mierovej brest-litovskej dohode. Potvrdila ňou odtrhnutie Estónska, Litvy a Gruzinska od ruského štátu, zaviazala sa dodať Nemecku značné množstvo surovín, zaplatiť 6 miliard rubľov a viesť rozhodnejšiu vojnu s intervenčnými vojskami Dohody, ktoré na ruskom územi podporovali protiboľševické sily domácej občianskej vojny.
Balkánsky polostrov 22. septembra - 2. októbra - vojenské povstanie v Bulharsku.
Arábsky polostrov 1. októbra - Angličania obsadili Damask.
Chorvátsko, Záhreb 6.októbra - chorvátsky snem rozhodol, že popretŕha všetky zväzky s Uhorským kráľovstvom a Rakúskym cisárstvom a vstúpi do novovytáreného štátu Slovincov, Chorvatov a Srbov.
Rakúsko, Viedeň 21. októbra - vytvorenie dočasného Národného zhromaždenia v Rakúsku.
Apeninský polostrov 24. októbra - mocnosti Dohody začali ofenzívu na rieke Piave.
Osmanská ríša, Mundros( ostrov Lemnos) 30. októbra - uzavretie prímeria medzi Tureckom a štátmi Dohody.
Maďarsko, Budapešť 31. októbra - vznikla vláda liberálov a sociálnych demokratov na čele s grofom Károlyim, 18.11 bola vyhlásená Maďarská republika.
Nemecko 4. - 8. novembra - vytvorenie revolučných rád v Kiele, Hamburgu, Brémach, Lubecku, Hannoveri, Stutgarte, Kolíne, Frankfurte na Mohanom a iných nemeckých mestách.
Poľsko, Varšava 7. novembra - vyhlasenie Poľskej republiky - obnovenie poľskej samostatnosti.
Nemecko, Berlín 9. novembra - Abdikácia cisára Wilhelma II., zostavenie novej socialistickej vlády. Koniec nemeckého cisárstva.
Francúzsko, Compiégne 11. novembra 1918 - v lese pri Compiégne Nemecko podpísalo prímerie s mocnosťami Dohody. Podpisom prímeria bola spečatená porážka ústredných mocností veľmocami Dohody (spojenými s USA). Koniec 1. sv. vojny.